Vyberáme zo spomienok Bc. Jozefa Krajčiho, ktorý ako prvý vedúci bol jej najvernejším pamätníkom:

Písal sa rok 1984.  Pracoval som na JRD SNP v Zuberci ako agronóm špecialista. Ani vo sne by mi  nenapadlo, že  raz budem viesť školské zariadenie a  stanem sa učiteľom, čomu som zasvätil najbližších 26 rokov, až do odchodu  do dôchodku.

Koncom júla 1984 prišli RsDr. Milan Mikláš, CsC., za predsedom JRD p. Jozefom Ondrišťákom  a oznámili mi, že okresné orgány na Orave a podnikové riaditeľstvo Štátnych lesov v Žiline plánujú založenie Stredného odborného učilišťa lesníckeho, a že by som sa mal podieľať na jeho  založení, prípadne sa stať jeho vedúcim. Zobral som si niekoľko dní na rozmyslenie a po porade s manželkou som bol na Mestskom úrade v Tvrdošíne dňa 1. augusta 1984  uvedený do funkcie vedúceho - miestne odlúčeného pracoviska Stredného odborného učilišťa lesníckeho v Banskej Štiavnici. Slávnostné otvorenie školského roka sa uskutočnilo dňa 01.09.1984.

Náš názov bol „Stredné odborné učilište lesnícke miestne odlúčené pracovisko v Tvrdošíne“

 

Jedným z prvých návrhov  bolo umiestnenie školy do Trstenej, hľadali sa priestory v ZŤS  alebo v priestoroch  gymnázia. Pretože tieto priestory nevyhovovali, Mestský  úrad v Tvrdošíne, kde bol predsedom Ing. Šmíd,  navrhol budovu na Medvedzí, ktorá ostala nevyužitá po ukončení výstavby sídliska Medvedzie. Budova vyhovovala len pre ubytovanie žiakov a kancelárie vedenia školy.

Prvé dve triedy zriadili  v prízemných priestoroch internátu Strednej priemyselnej školy. Neskôr sa prebudovali priestory bývalej kuchyne a jedálne SPŠ na 4 učebne, zborovňu a sociálne zariadenie. Technický stav budovy dlhodobo nevyhovoval po hygienickej a priestorovej stránke, preto sa začalo  intenzívne pracovať na projektovej  príprave a výstavbe prístavby k internátu. Budovu sme familiárne nazývali „zelovoc.“

Učilište nemohlo byť hneď samostatné, pretože nespĺňalo predpísaný počet tried (7),  situácia trvala až do roku 1987, kedy boli už v každom ročníku po dve triedy v učebných odboroch „mechanizátor lesnej výroby“ a vytvorila sa trieda štvorročného študijného odboru  „mechanik elektronik“. Organizačne síce patrila pod SOU, ale teoretické vyučovanie kompletne zabezpečovali vyučujúci zo Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Tvrdošíne.

Začiatok školského roka bol veľmi stresový. Neboli možnosti na prepravu žiakov na odborný  výcvik. Nedostatočný bol aj počet pracovníkov. Fungovanie školy sťažoval aj nedostatok finančných prostriedkov a tiež skutočnosť,  že všetky pedagogické a ekonomické dokumenty  sa museli podpisovať v Banskej Štiavnici.

Prvé odbory boli: trojročný učebný odbor „mechanizátor lesnej výroby“, potom pribudol učebný odbor „mechanik opravár so zameraním pre lesné hospodárstvo“, vodár – meliorátor“ a pre žiakov s neukončenou  povinnou  školskou dochádzkou  dvojročný učebný odbor „lesná výroba“.

 

Všetci sme museli priložiť ruku k dielu. Nemuseli, chceli. Poobedia, večery, víkendy strávené nie s rodinou, ale v pote priniesli svoje ovocie. Roku 1986 sme uviedli do prevádzky dielne v Tvrdošíne.

Nebolo jednoduché zriadiť autoškolu, výcvik zabezpečovali inštruktori z SOU lesníckeho Sigord  a dvaja externisti. Prví absolventi kurzu na skupinu T  opúšťali naše priestory roku 1987.

Pre odborný výcvik sa prispôsobila aj budova pod krížom, v ktorej sú doteraz dielne OV pre ručné spracovanie kovov a dreva.

Roku 1989 sa nám podarilo rozšíriť  ponuku autoškoly  na kurz skupiny B a C a do vozového parku pribudla Škoda Favorit a Praga V3S.

Zrekonštruovali sa priestory bývalého polesia v Tvrdošíne (pri železničnej stanici), vybudovali sa tam priestory pre zváračskú školu, dielne na opravy strojov, údržbu motorových píl a strojné obrábanie kovov, kancelária MOV, učebňa. Na Oravskej priehrade, na pozemkoch štátnych lesov, sa vybudovalo trenažérové pracovisko pre nácvik práce s motorovou pílou, LKT, UKT, hydraulickou rukou a pre výcvik výstupu na stromy pre zber semien lesných drevín. Ďalší odborný výcvik sa vykonával na vonkajších pracoviskách Štátnych lesov, Lesného závodu Námestovo, postupne na urbároch v Tvrdošíne, Trstenej, Štefanove, Medvedzí,  Zábiedove, Liesku, Nižnej, Sedliackej Dubovej, Dlhej nad Oravou, ale aj v Párnici.

 

Rozhodnutie vybudovať lesnícke učilište v Tvrdošíne bolo motivované zabezpečením dostatočného počtu kvalifikovaných lesných  robotníkov pre potreby prevádzky Severoslovenských štátnych lesov v Žiline.

V prenesenej kompetencii bol zriaďovateľom stredných odborných učilíšť Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva vo Zvolene, ktorý metodicky riadil činnosť učilíšť. Pod ich vedením sa organizovalo množstvo športových a kultúrnych akcií pre žiakov a zamestnancov napr. letné športové dni, zimné športové dni, futbalové turnaje, atletické súťaže, plávanie, ale aj kultúrne vystúpenia súborov  a kapiel. Každý rok organizovala súťaž odbornej zručnosti žiakov lesníckych škôl v práci s motorovou pílou iná škola. Pri takýchto príležitostiach sa spoznávali žiaci  aj pedagógovia,  a zároveň mali možnosť vymieňať si skúsenosti ohľadom výchovy žiakov. Vždy to prinášalo veľa starostí, ale určite to stálo  za to a dnes to školám chýba.  Najmä odborná súťaž zručnosti bola obrazom  odbornej prípravy žiakov na jednotlivých školách. V tejto oblasti  dosiahla naša škola mimoriadne úspechy, ktoré nás povzbudili do ďalšej činnosti.

O tom, že škola vychováva odborníkov  a profesionálov na slovo vzatých, potvrdzujú  aj každoročné úspechy našich žiakov  na žiackych súťažiach a umiestnenia našich absolventov na slovenských a svetových šampionátoch.

 

Nábor prvých žiakov -  ale aj počas ďalších rokov  - bol zabezpečovaný personálnymi pracovníkmi lesných závodov podnikového riaditeľstva Žilina. Žiaci pochádzali zo širokého okolia – ročne okolo 5O-6O. Žiakov z Oravy bolo vtedy okolo 10 -15,  ostatní boli mimo región Oravy. V súčasnosti je stav opačný.

Postupom času sme školu zvárania od roku 1993 rozširovali a k metóde zvárania elektrickým oblúkom obalenou elektródou Z-E1 pribudli aj  zváranie plameňom a rezanie kyslíkom Z-G1 a zváranie elektrickým oblúkom v ochrannej atmosfére plynu CO2 Z-M1.

Autoškolu sme rozšírili o kurzy na skupinu  o autobus, prívesy a návesy, čím zabezpečujeme výcvik pre všetky skupiny vodičských oprávnení a   získali sme koncesnú  listinu na vykonávanie vnútroštátnej nepravidelnej autobusovej dopravy.

Rok 1994 sme do vlastníctva nadobudli budovy dielní.

Rok 1995 začala príprava projektovej dokumentácie na prístavbu a rekonštrukciu internátu a snáď ten najväčší medzník v  existencii našej tridsiatničky nastal 1.9.2003, keď sme vyučovanie začali v nových priestoroch zodpovedajúcim európskym normám .

Nemožno zabudnúť na rok  2009, kedy  sme zmenili názov školy v zmysle zriaďovacej listiny na Stredná odborná škola lesnícka Tvrdošín.

Ponuka našich učebných  a študijných odborov je pestrá:

Učebné odbory: mechanik opravár, mechanizátor lesnej výroby, agromechanizátor, tesár.

Študijné odbory: operátor lesnej techniky, mechanizácia pôdohospodárstva.

V nadstavbovom  štúdiu ponúkame odbory lesné hospodárstvo a mechanizácia lesného hospodárstva a pôdohospodárstva.

Pri spomienkach na roky strávené v škole by som nerád zabudol na svojich spolupracovníkov Jána Volfa, Juraja Fernézu, Alojza Váňu, Jozefa Števaňáka, Mgr. Jána Štecha, Ing. Jána Bánovčana a ďalších, 96 ľudí,  ktorí tu spolu so mnou strávili a obetovali kus, či kúsok svojho života, boli plní elánu a nebáli sa bojovať s každodennými veternými mlynmi. Nebolo to ľahké na začiatku, no nie je to ľahké ani dnes...

Vďaka patrí aj zástupcom lesníckej prevádzky pri zabezpečovaní pracovísk pre praktickú odbornú prípravu žiakov našej školy. Keď si  predstavím, že denne bolo treba poskytnúť prácu takmer stovke žiakov v priebehu celého roka za každého počasia, prispôsobiť obsah praxe ročnému obdobiu, počasiu, rozvozu a zároveň učebným osnovám a tematickým celkom, bolo to náročné  a som všetkým vďačný za to, že nám pomáhali a pomáhajú, aj keď im samým to robilo a robí  značné problémy. Odmenou za všetko boli výsledky vo vzdelávaní a príprave žiakov pre prax a život.

26 rokov v živote človeka je pomerne veľký časový úsek, v živote organizácie sú to iba detské roky. Som veľmi rád, že som stál pri zrode našej školy, spoznal mnoho dobrých, múdrych, vzdelaných a talentovaných spolupracovníkov a verím, že každý z nich urobil všetko pre rozvoj školy, odovzdal svoje odborné a životné skúsenosti našim žiakom. Myslím si, že sme ich spoločnými silami dobre pripravili pre život po stránke odbornej, ale aj ľudskej.

Spomienka patrí  aj mnohým žiakom. Spolu s absolventmi z júna 2014 ich bolo 1512 a rodičia nám ich zverili s nádejou, že z nich vychováme čestných, statočných a odborne pripravených ľudí pre život. Verím, že dnes už mnohí z nich odovzdávajú svoje životné skúsenosti a odborné vedomosti svojim deťom.

 Pri tejto  príležitosti chcem ešte spomenúť, že po mne -  v roku 1989 prevzal  funkciu riaditeľa školy RsDr. Milan Mikláš, CsC., a po ňom v roku 1990 sa vedenia školy ujal  Ing. Ján Vorčák, ktorý mal najväčšiu zásluhu na rozvoji školy, dokončení prístavby a rekonštrukcii objektov školy. Školu  viedol až do októbra 2011. Žiaľ, opustil naše rady. Česť jeho pamiatke!

Potom bol menovaný vedením školy Ing. Karol Košovan - do októbra 2012.

Od októbra 2012 bola poverená vedením školy Ing. Renáta Rendeková a v októbri 2013 bol v riadnych voľbách  na päťročné funkčné obdobie zvolený za riaditeľa školy Ing. Viliam Gerčák.